V dnešnom svete, kde sa všade hovorí o pozitívnom myslení, manifestácii šťastia a neustálom osobnom raste, sa môže objaviť tlak – tlak byť v pohode. Mať odpovede. Usmievať sa, aj keď to vnútri bolí. Ale pravda je takáto:
Je úplne v poriadku necítiť sa dobre. Je v poriadku nevedieť, ako ďalej. Je v poriadku byť zmätený, smutný, nahnevaný, prázdny.
Tvoje emócie nie sú problém
Sme naučení skrývať svoje pocity, tváriť sa „OK“ a potláčať, čo nás bolí. Lenže emócie, ktoré potlačíme, nezmiznú. Uložia sa hlboko v nás, kde začnú časom vybuchovať inými spôsobmi – ako únava, úzkosť, vyhorenie, podráždenosť, či dokonca fyzická bolesť.
Každá emócia chce byť videná, precítená, prijatá. Aj tá „negatívna“. Emócie nie sú nepriatelia. Sú posolmi. Ukazujú nám, čo v nás volá po pozornosti. Po pochopení. Po láske.
Prežiť – nie potlačiť
Prejsť bolesťou neznamená v nej uviaznuť. Znamená to byť k sebe úprimný. Dovoliť si plakať, cítiť prázdno, sadnúť si so svojím smútkom a len byť. Bez hodnotenia. Bez snahy to rýchlo „opraviť“.
Pretože práve vtedy sa začína liečenie. Keď prestaneme bojovať so svojím vnútrom a namiesto toho mu dáme priestor. Láskavý priestor, kde môže všetko prísť – a potom aj odísť.
Každý pocit má svoj čas
Niektoré dni nevieš, čo so sebou. A to je v poriadku. Nezlyhávaš. Nezaostávaš. Len prechádzaš procesom. Tvoj príbeh sa neskončil. Len teraz potrebuješ chvíľu ticha, opory, dýchania.
Nevieš, čo presne zmeniť? Nevadí. Niekedy prvý krok nie je zmena, ale prijatie toho, čo cítiš. Z toho sa dá vychádzať. V tom je sila. V pravdivosti k sebe samému.
Netlač na seba. Nenúť sa cítiť „lepšie“, keď to nejde. Dovoľ si cítiť. Byť človekom. So všetkým, čo k tomu patrí. Lebo len keď prežiješ všetky svoje emócie – aj tie tmavé – môžeš v sebe objaviť nový priestor. Priestor pre pokoj, úľavu, život v pravde.
Pamätaj: aj keď sa cítiš rozbitý, si stále celý. A si dosť. Presne taký, aký si. Aj práve teraz.
A ak nevieš ako začať, viem Ti s tým pomôcť. Viac informácií nájdeš TU.